Magazín

Pošlite nám tip na článok

Konope na našom území

O pestovaní konôp u Slovanov existuje veľmi málo zmienok. Keďže je však známe, že starí Slovania prichádzali do styku so Skýtmi ešte na sklonku 8. a začiatkom 7. storočia pred naším letopočtom, dá sa predpokladať, že tieto staré iránske nomádske kmene, ktoré osídľovali stepi dnešného južného Ruska, ovplyvňovali život svojich susedov, ako aj to, že sa ten vplyv neobmedzil iba na sféru jazyka, v ktorom dodnes zostali početné stopy.

Z prameňov spracovaných v Maďarsku sa dozvedáme, že najstaršie zápisy o konopách v tomto prostredí pochádzajú z roku 1198.  Už v 11. storočí sa v kláštoroch na území dnešného Maďarska všade spomína tkanie a aj predpisy o zdaňovaní konopy a ľanu, ktoré hovoria v prospech predpokladu, že sa tu táto rastlina už naširoko udomácnila. Záznamy z roku 1309 hovoria o tom, že sedliakom na každých 40 jutár zeme pripadlo aj jutro pod konopami. Vidno, že sa konope v tých časoch už pestovalo na väčších plochách, ako skutočne užitočná poľnohospodárska rastlina. Napriek tomu je však ťažké sledovať rozvoj výroba technológie spracovania, pretože sa o konope málo písalo. Záznamy boli príliš všedné a nevzbudzovali osobitnú pozornosť.

            V polovici 18. storočia  konope začali pestovať aj uhorskí veľkostatkári, čo znamená, že prerástli rámce domáckeho spracovania a že sa z nich začali stávať priemyselné rastliny. Najmä Mária Terézia a Jozef II. venovali konopám osobitnú pozornosť. Snažili sa rozličnými spôsobmi zveľaďovať ich výrobu, najmä na juhu krajiny, pretože tu bolo dosť prírodných predpokladov. Stopy po tom, že sa konope v týchto krajoch pestovali aj v období, keď sa tu Slováci usídľovali, keď poddaní masovo utekali od zemepánov na Dolnú zem za lepším životom, nachádzame v zachovaných dokladoch.

            Začiatkom 19. storočia v Šarišskej, Biharskej a Báčskej stolici, ako aj v Slavónii, konope pestovali v takom rozsahu, že úplne uspokojovali potrebu vtedajších spracovateľských kapacít v krajine, a čo viac: určité množstvá sa dali aj slobodne predávať. Konope sa však pestovalo aj v severnejších krajoch, keďže sa v súvislosti s nimi spomína aj Trenčín, Turiec, Liptov a ešte niektoré iné miesta. V polovici 19. storočia sa v týchto krajoch konopa pestovala predovšetkým pre domáce spracovanie a menej na predaj. Preto sa dovážali aj z Talianska a boli to hlavne omnoho jemnejšie odrody, vhodnejšie na výrobu plátna.

            Taktiež boli rôzne pohľady a názory na konopu v porovnaní s ľanom, pričom jedni zastávali mienku, že konope je menej dôležité ako ľan, pretože v obchode a priemysle vtedajšej Európy nemala významnejšiu úlohu. Ak však berieme do úvahy, že konope pokrývala takmer existenčné potreby ľudí a dala sa speňažiť, tak jej postavenie v živote uhorského sedliaka nemožno porovnávať s ľanom.

            V panónskej nížine sa krížili (presnejšie končili) cesty južných a severných typov konôp, čo pomohlo vzniku väčšej variability v konopných populáciách. Práve to neskoršie umožnilo získať výberom rôzne odrody, ktoré potom rozniesli slávu panónskych konôp po celom svete. Najviac údajov o konopách sa datuje z 19. storočia. Domáca  (naturálna) výroba sa vtedy už pomaly začala orientovať na trh. Konopa prinášala vlákno, ktorým sa kryli domáce potreby, ale aj peniaze, na ktorých začali byť ľudia čoraz viac závislí, v závislosti od nastupujúceho kapitalistického zriadenia. Napríklad záznamy z viedenských Slovenských novín (z roku 1854) hovoria o podrobnom rozbore pestovania konopy a zároveň nás oboznamujú o vplyve, resp. pomoci k rozvoju anglického námorníctva a tým aj o kozmopolitickom význame a čase kedy sa konopa nedala ničím nahradiť.

            Pestovanie a domácke spracovanie konopy v našich oblastiach v medzivojnovom období pustilo hlboké korene. Práve Petrovec sa stal strediskom podunajskej konopárskej oblasti s množstvom dopestovanej konopy a intenzitou domácej výroby. V tomto období však doľahla aj na túto oblasť hospodárska kríza, ktorá sa čiastočne podieľala na úpadku konopárstva. To však nebol jediný dôvod, pretože zastaraná technológia mala na tom tiež značný podiel. V tomto období, teda v  30. rokoch 20. storočia, úspešne pôsobila Hospodárska chmeliarsko-poľnohospodárska škola. Jej pokrokový prístup viedol k modernizácii výroby, predovšetkým textilnej techniky. Založením Poľnohospodárskeho konopársko-textilného družstva v Petrovci (20. novembra 1932) zabezpečil osvetu v spracovávaní konopy. Okrem organizovaných prednášok, ktoré sa týkali širokého spektra otázok (od výberu odrody, pestovania, spracovávania aj močenia), sa zameral aj na praktické  výučby a pripravil tkáčsky kurz, kde sa účastníci naučili tkať s automatickým člnkom. Takýto spôsob tkania urýchľoval prácu dvoj- až trojnásobne a zvyšoval kvalitu plátna. Pred druhou svetovou vojnou v r. 1940 v obvode Dunajskej bánoviny bolo viac ako 200 konopární a konopárskych podnikov. Po vojne sa pestovalo na podstatne menších plochách a po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe takmer úplne zaniklo. Osevná plocha dosiahla v roku 1955 už 8977 ha, odvtedy  postupne klesala. Od roku 1971 sa výlučným pestovaním stal Západoslovenský kraj. Zlom nastal po roku 1985, kedy slovenská vláda začala presadzovať nový protidrogový program, ktorý významne obmedzil pestovanie konope ako technickej plodiny, a kedy družstvá museli ukončiť pestovanie a nové, produktívne technológie ostali nevyužité.

Ďalšie príspevky

Ako európske automobilové spoločnosti objavujú potenciál konope

Ako európske automobilové spoločnosti objavujú potenciál konope

Automobilový priemysel sa neustále vyvíja a snaží sa nájsť inovatívne materiály, ktoré by boli nielen účinné, ale aj šetrné k životnému prostrediu. Jedným z materiálov, ktorý sa v poslednej dobe dostal do pozornosti, je priemyselné konope. Európski výrobcovia...

Ako konope čistí životné prostredie

Ako konope čistí životné prostredie

Výskum využitia konope pre fyto-remediáciu a čistenie znečistených pôd je dnes jednou z najdôležitejších oblastí výskumu. Znečistenie pôdy ťažkými kovmi a inými toxickými látkami sa stáva čoraz väčším problémom, pretože tieto látky sa v pôde hromadia a predstavujú...

Konopiská na dolnom konci Prenčova

Konopiská na dolnom konci Prenčova

Obec Prenčov sa nachádza približne 15 km južne od historického mesta Banská Štiavnica. Obec leží v Prenčovskej kotline, južne od vrchu Sitno (1 009 m n. m.), najvyššieho vrchu Štiavnických vrchov. Na dolnom konci Prenčova je neveľký kus poľa, tzv. Konopiská. Pred...

Konopné vlákna „lepšie ako grafén“

Konopné vlákna „lepšie ako grafén“

Vedci objavili spôsob, ako premeniť odpadové vlákna z konopných plodín na vysoko výkonné zariadenia na uskladnenie energie. "Uvarením" konopnej kôry na uhlíkové nanosieťky a vytvorením superkondenzátorov vytvorili výskumníci materiál, ktorý sa vyrovná alebo je dokonca...

Henry Ford a jeho konopný automobil

Henry Ford a jeho konopný automobil

Väčšina z nás pozná meno Henryho Forda v spojení s automobilmi. Ford, zakladateľ automobilovej spoločnosti Ford Motor Company, zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji masovej výroby automobilov a popularizácii automobilizmu. No čo by ste povedali na to, že tento vynálezca a...

Naši partneri

blank
blank
blank
Prevodom

🌱 Pripojte sa k nám a podporte našu misiu pre udržateľnú budúcnosť! Prispejte ešte dnes prostredníctvom bankového prevodu a staňte sa súčasťou pozitívnych zmien, ktoré chceme na Slovensku dosiahnuť. 🌿 #PrispejtePreKonope #UdržateľnáBudúcnosť

IBAN: SK67 8330 0000 0028 0222 7134
BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX
Do popisu transakcie uveďte:
DAR HEMPSKA <váš email>

blank

Ďakujeme!

2% z daní
V roku 2024 nám môžete poukázať 2-3% z dane.

Evidenčné číslo NCRpo: 13683/2023
Slovenská Konopárska Asociácia
044 45 Bidovce 206, Košice - okolie
IČO: 54 531 845

Smele zaškrtnite v tlačive súhlas so zaslaním údajov, radi sa dozvieme kto pomohol. 😉🌿 Ďakujeme!

Kontaktujte nás

Táto stránka je chránená reCAPTCHA a platia pre ňu Zásady ochrany osobných údajov a Zmluvné podmienky spoločnosti Google.

Translate »